Charakteristika metód pedagogiky
M. Montessori.
V snahe zvýšiť úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu aplikujeme prvky
pedagogiky M. Montessori (talianska lekárka, ktorá žila na prelome 19. a 20.
storočia) a jej základné princípy ako sú princíp slobody, partnerstva,
samostatnosti, senzitívnych vývinových fáz, pozornosti a pripravenosti
prostredia.
Riadime sa
heslom „Pomôž mi, aby som to urobil sám“.
Deťom
predškolského veku je vlastná „absorbujúca myseľ“, preto v našich
triedach umožňujeme pohybovať sa, dotýkať, manipulovať, skúmať. V takom
prostredí sa dieťa učí pracovať nezávisle, na základe vlastnej iniciatívy, ktorá
podnecuje jeho sústredenie a disciplínu. Činnosť, ktorú si dieťa zvolí ho
vnútorne zdokonaľuje. Berie do rúk vec, ktorá ho osloví a priťahuje. Pracuje so
záujmom, sústredene a sústredenie je dlhodobé. Raduje sa z dosiahnutého cieľa,
je sebavedomejšie a dôstojnejšie.
Úloha učiteľky spočíva v tom, že deťom sprostredkúva kontakt s prostredím,
pozoruje , pomáha, radí. Aktivita učiteľky je vystriedaná aktivitou detí.
Pri tom sa rešpektuje osobnosť dieťaťa a jeho všestranný rozvoj.
Pedagogika M.M. umožňuje veľmi efektívne využiť prirodzené danosti dieťaťa v procese rozvoja jeho osobnosti prostredníctvom slobodnej práce so špeciálnym
didaktickým materiálom. Do centra výchovno-vzdelávacieho procesu stavia
dieťa, ktoré si v súlade so svojimi vnútornými potrebami do značnej miery same
spontánne vyberá činnosť a venuje sa jej tak dlho ako považuje za potrebné.
V sústredenej činnosti, pre ktorú sa dieťa rozhodlo na základe svojich
vnútorných potrieb sa aktivizuje potenciál dieťaťa a nastoľuje sa psychická
rovnováha. Dôležitý je proces nie výsledok. V procese sa dieťa učí, získava
vedomosti a zručnosti.

|